No o čom inom...
No o čom inom by sa dal tento mesiac napísať editoriál, než o Vianociach. Už pre dátum. Vianoce sa prosto nedajú ignorovať. Snažila som sa túto tému nejako obísť a sama pred sebou to ospravedlniť, ale, ako hovorili klasici, neprešlo to. Vianočný editoriál mi totiž vždy vychádza akýsi pateticko-romantický. A to naozaj nemám rada.
Lenže Vianociam sa jednoducho nedá odolať. Teda aspoň nepoznám nikoho, kto by si ich dokázal nevšímať. Aj my sme sa v redakcii úplne namotali a s nadšením sme vyvianočnili celé tohtomesačné Bývanie koľko sa len doňho vošlo. Veď Vianoce sú pre interiér niečo ako malá svadba. Obývačky sú naparádené ako nevesty, všetci nahodia slávnostný mód a zo všetkých síl sa snažia predviesť svoje pekárske umenie, a pritom neublížiť deťom, ktoré vycítia z atmosféry príležitosť otestovať, kam až môžu zájsť. No kto by odolal. Tému sme brali dokonca tak vážne, že sme sa takmer povadili nad vianočnými stromčekmi, ktorých aranžovanie zorganizovala Majka Ďurčeková. Samozrejme o tom, ktorý je najkrajší, ako by sme my samy vedeli urobiť tie ostatné lepšie, a z akého stromčeka by mali najväčšiu radosť deti. Veď to je taký zážitok, tie povestné rozžiarené detské očká... to aj cynik pustí slzu dojatia. A tu sme sa zasa nezhodli. Ani na stromčeku ozdobenom malinkými plyšáčikmi, vločkami vystrihnutými z papiera a veľkými mašľami. (Celkom vážne, bez štipky sarkazmu.) A také nápadité a pekné by to mohlo byť, a pritom za babku... aj keď uznávam, že je otázne, ako by chudák stromček dopadol, keď už salónky sú v niektorých rodinách rizikový komponent. No nič. Aj toto napríklad považujem za jedno veľké pozitívum Vianoc – že môžete byť úplne slobodne kreatívni a nikomu to nebude pripadať čudné. Maximálne môžu byť čudné výsledky, lenže aj to sa v tomto divotvornom čase berie pomerne zhovievavo. (A tá trocha vadenia sa počas akcie patrí k tvorivému procesu.) Ak ste tento rok odhodlaní pustiť sa do originálnej výzdoby, ale chýba vám inšpirácia, na našich stránkach jej nájdete celú hromadu. Ani chýbajúce peniaze nebudú prekážkou.
Hoci mnohí frflú na predvianočný zhon, vysoké výdavky a čo ja viem čo ešte, aj tak sa na Vianoce vlastne všetci tešia. Teda aspoň nepoznám nikoho, kto by sa netešil. A tým, čo tvrdia že sa netešia, neverím. Trošku sa podľa mňa teší každý. Ja sa teda teším z roka na rok viac. A to už sú deti veľké, takže si ten moment prekvapenia a detskej radosti až tak neužijeme. Tak sa pre istotu teším aj na to, čo som predtým neznášala – napríklad na veľké upratovanie. Je to čudné, ale je to tak. (Asi preto, že ho v skutočnosti neberiem až tak vážne.) Aj vám želám, aby ste sa na Vianoce tešili, cez sviatky mali radosť a po sviatkoch aby vás neopustil optimizmus. Aby ste sa vadili len tak akože a len pre dobrú vec, aby ste odpustili deťom aj dospelým a dopriali si sladkostí a romantiky, koľko len znesiete.
Želám vám také pekné Vianoce, aké len môžu byť, a dočítania v budúcom roku.
:-)
Erika Kuhnová
