O príjemnom spôsobe a lieku na jesennú depresiu
Človek akoby to mal v hlave niekedy pomotané. Kopu času venuje nedôležitým veciam a na to podstatné mu neostávajú sily ani energia. Lenže potom príde moment, ktorý vás donúti zamyslieť sa, a odrazu sa poradie dôležitosti vyjasní. Nebojte sa, nebudem sa teraz vŕtať v jesennej depresii ani v žiadnej tragickej udalosti. Týmto trochu pochmúrnym úvodom som smerovala do jednej nádhernej záhrady (nájdete ju na strane 158), ktorá podľa slov majiteľky rozdáva viac radosti, než vyžaduje námahy. Občas totiž stačí len zmeniť uhol pohľadu alebo spôsob, aby ste z toho, čo robíte, mali viac radosti, a aby ste sa o ňu stihli aj s niekým podeliť. Pani Hana mala už pri zakladaní svojej záhrady dostatok informácií aj skúseností a tiež jasno vo veciach – nemienila sa hodiny lopotiť len preto, aby preonačila prírodu. Radšej sa ňou dala viesť a všímala si krásu jednoduchých, prirodzených vecí – a tak sa teraz môže pokojne nadchýnať sedmokráskami a púpavami v trávniku, mať radosť zo strapatého plota z trniek, kalín a šípových ruží a pri kúpaní si užívať spoločnosť žabieho princa.
A ak by na vás predsa len doľahla zatiahnutá obloha a jesenná clivota, ale nemáte záhradu, ktorá by vás pri pohľade z okna potešila, upečte si bábovku a pozvite na návštevu kamarátov alebo rodinu. S bábovkou a čajom býva pohľad na svet omnoho optimistickejší (dostatok inšpirácií určite nájdete na stranách 70 a 76).
Tak vám želám peknú jeseň, dlhé babie leto a mäkkú teplú deku, do ktorej sa budete môcť večer zababušiť pri čítaní Môjho domu.
Erika Kuhnová
